Prechádzam sa lesom a hľadám drevo, ktoré by bolo vhodné na naštiepanie niekoľkých malých dosiek na jeden projekt. Netrvá dlho a nachádzam padnutý strom, celý pokrytý krásnym zeleným machom. Tak si hovorím, odrežem si kúsok z neho, tak aby to nebolo vidno a nepokazil som tu krásnu ozdobu lesa. Po skúšobnom reze zisťujem, že drevo je ešte pekné, použitelné a tak som odrezal ešte maly klátik z ktorého si naštiepem materiál na projekt. 

Ako tak štiepem a obzerám si to drevo, zrazu jeden kúsok dreva vytiahol na povrch zabudnutú myšlienku. A tak ho prikladám k druhému kúsku dreva a hovorím si, tak a prišiel čas trochu zmeniť plán. Zrealizujem aj tu zabudnutú myšlienku.

Po chvíli osekávania sekerkou, začínam myšlienku zhmotňovať. 

Musím sa priznať, že tak ma to pohltilo, že som aj zabudol fotiť. Každý zásek sekerou, kazdý rez dlátom pomáha drevu ukazovať smer ďalšieho záseku a rezu a niekde tam sa prediera na svetlo sveta hrubá predstava tvoreného diela. A zrazu?!

Myšlienka je tu. Či vyzerá ako tá, ktorú som mal v hlave? Netuším. 🙂 Niekedy, keď niečo vytvorím, sám sa na to pozerám a hovorím si “toto si chcel urobiť?” 

Nevadí, takže prichádza svetlo z lesa. Je čas vrátiť sa k stromu z ktorého je to dielo vyrezané a urobiť niekoľko fotiek.