Niekedy ma napadne urobiť niečo bez plánu, zámeru, len tak lebo prišla možnosť.

Možno to poznáte, začnete s jednou myšlienkou a len pri príprave materiálu na jej realizovanie vás napadne množstvo iných myšlienok. A aby to nebolo také jednoduché tak niektoré budú silnejšie ako ta pôvodná. 🙂

Tak to začalo s touto drevenou miskou.

Pri vyhľadávaní a zbere materiálu v lese som odrezal kúsok dreva. Keď som drevo otočil, všimol som si senk a považoval ho za vadné. Keď už som chcel začať rezať nový kus, uvedomil som si, že tá vada sa mi vlastne páči. A tak som ho začal osekávať svojou novo-vykovanou sekerkou, ktorú som si na tento účel vyrobil.

Drevo sa začalo postupne tvarovať a čoraz viac mi bolo jasné, že z neho bude miska.

Ale nastal problém. Dlátka, ktoré som mal nestačili na vyhĺbenie misky a tak neostávalo nič iné ako naštartovať vyhňu a vykovať si dlátko, ktoré to možno dokáže.

Nakoniec som vykoval dlátka dva. Ako takú súpravu na vyhĺbovanie drevených misiek, lyžíc, tanierov, pohárov, atď. Veď nakoniec človek nikdy nevie čo ho napadne tvoriť zajtra. Bude lepšie, keď budem na svoje myšlienkové pochody trochu pripravený.

Našťastie sa mi podarilo vyrobiť si dobre dlátka, ktoré vyhĺbenie misky umožnili. 

Takže som vám teraz predstavil výtvor bez plánu a zámeru, ktorý si nakoniec vyžiadal plánovanie so zámerom. A zároveň kopec inej práce aby výtvor mohol vzniknúť.

Tiež sa vám vasa tvorba občas vie takto zkomplikovať?