Jarou začína obdobie, ktoré mnoho z nás láka na také to relaxačné flákanie sa po lese. Tieto prechádzky veľmi účinne ošetrujú našu psychiku, zmysly ale aj dušu. Pre mňa osobne je les aj miestom čerpania inšpirácií a zdrojom materiálu pre moje občasné malé projekty. Jeden taký malý projekt vám predstavím aj teraz. Ide o jednoduchý drevený vešiak, ktorý používali už naši predkovia ale v dnešnej dobe sa s ním stretnete len veľmi ojedinele.
V podstate celý vešiak nájdete už hotový v lese. Na vás ostane už len očistenie od kôry a prípadné ozdobenie vo vašom štýle alebo ako v mojom prípade účelovo.
Podstatné je, nájsť v lese vhodné zoskupenie bočných konárikov na jednom stredovom základe. Pôvodne som hľadal zoskupenie štyroch konárikov, každý na inú stranu ale nakoniec som našiel len takéto zoskupenie troch konárikov. Nevadí, tento vešiak sa teda viac bude hodiť na zavesenie niekde pri stene. Štvor konárikový vešiak je vhodný na zavesenie do priestoru.
Po skrátení bočných konárikov podľa mojej predstavy a očistení od zvyškov kôry som jemne “cidlinou” vyhladil rôzne malé výrastky aby neskôr pri používaní nezadrhávali napríklad látku. Možno sa pýtate čo je to cidlina. Je to nástroj, ktorý sa v dnešnej dobe už veľmi nepoužíva a ide o plech rôznych tvarov, väčšinou z pružinovej oceli, ktorý je zakalený a šuchaním alebo škrabaním ostrou hranou tohto plechu dokážete jemne uberať materiál z povrchu dreva a vytvárať tak vyhladený povrch ako s hoblíkom. Takto viete pekne zahladiť stopy napríklad po zárezoch nožom, atď. Cidlinu veľmi rád používam aj keď vyrábam ozdobené sekery a rôzne iné veci.
Keď už máme základ nášho vešiaku očistený a opracovaný, môžeme ma stredovom konáriku zhruba 3cm od jeho konca navŕtať dierku, cez ktorú si prevlečieme kúsok koženej šnúrky z ktorej vytvoríme oko. Oko nám umožní zavesenie vešiaka napríklad na kovaný hák alebo čokoľvek iné. Samozrejme nemusí to byť takto. Môžete miesto dierky urobiť po obvode nožom len drážku a uviazať v tej drážke kus špagátu alebo nejakej šnúrky, ktorú potom jednoducho o niečo priviažete a takto bude vešiak uchytený a pripravený na používanie.
Môj kúsok konárika po očistení od kôry vyzeral príliš novo a bielo a tak som ho ešte farebne doladil aby vyzeral ako starodávny kúsok. 🙂
Rozhodol som sa, že svoj vešiak aj trochu ozdobím a že použijem na ozdobenie kožu zo srnca, ktorú som si pred časom vlastnoručne vypracoval na spôsob kože “rawhide”. Z kúsku takejto kože som si nastrihal pásiky, ktoré budem omotávať v určitých častiach dreveného vešiaka.
Omotaním hlavnej časti vešiaka dosiahnem nie len akúsi výzdobu ale aj spevnenie celej stredovej časti samotného vešiaka v prípade, že by drevo nebolo dokonalo suché a neskôr by začalo praskať. Praskanie bude samozrejme vítané a celý vešiak bude krajší.
A nakoniec celkom neplánovane som vešiak ešte doplnil o indiánske znaky, čím som z neho vyrobil akýsi talizman privolávajúc hojnosť a blahobyt. 🙂
