Uverejnené Vložiť komentár

Drevený vešiak

Drevený vešia vyrobený z nájdeného dreva v lese.

Jarou začína obdobie, ktoré mnoho z nás láka na také to relaxačné flákanie sa po lese. Tieto prechádzky veľmi účinne ošetrujú našu psychiku, zmysly ale aj dušu. Pre mňa osobne je les aj miestom čerpania inšpirácií a zdrojom materiálu pre moje občasné malé projekty. Jeden taký malý projekt vám predstavím aj teraz. Ide o jednoduchý drevený vešiak, ktorý používali už naši predkovia ale v dnešnej dobe sa s ním stretnete len veľmi ojedinele.

V podstate celý vešiak nájdete už hotový v lese. Na vás ostane už len očistenie od kôry a prípadné ozdobenie vo vašom štýle alebo ako v mojom prípade účelovo.

Podstatné je, nájsť v lese vhodné zoskupenie bočných konárikov na jednom stredovom základe. Pôvodne som hľadal zoskupenie štyroch konárikov, každý na inú stranu ale nakoniec som našiel len takéto zoskupenie troch konárikov. Nevadí, tento vešiak sa teda viac bude hodiť na zavesenie niekde pri stene. Štvor konárikový vešiak je vhodný na zavesenie do priestoru.

Po skrátení bočných konárikov podľa mojej predstavy a očistení od zvyškov kôry som jemne “cidlinou” vyhladil rôzne malé výrastky aby neskôr pri používaní nezadrhávali napríklad látku. Možno sa pýtate čo je to cidlina. Je to nástroj, ktorý sa v dnešnej dobe už veľmi nepoužíva a ide o plech rôznych tvarov, väčšinou z pružinovej oceli, ktorý je zakalený a šuchaním alebo škrabaním ostrou hranou tohto plechu dokážete jemne uberať materiál z povrchu dreva a vytvárať tak vyhladený povrch ako s hoblíkom. Takto viete pekne zahladiť stopy napríklad po zárezoch nožom, atď. Cidlinu veľmi rád používam aj keď vyrábam ozdobené sekery a rôzne iné veci.

Keď už máme základ nášho vešiaku očistený a opracovaný, môžeme ma stredovom konáriku zhruba 3cm od jeho konca navŕtať dierku, cez ktorú si prevlečieme kúsok koženej šnúrky z ktorej vytvoríme oko. Oko nám umožní zavesenie vešiaka napríklad na kovaný hák alebo čokoľvek iné. Samozrejme nemusí to byť takto. Môžete miesto dierky urobiť po obvode nožom len drážku a uviazať v tej drážke kus špagátu alebo nejakej šnúrky, ktorú potom jednoducho o niečo priviažete a takto bude vešiak uchytený a pripravený na používanie.

Môj kúsok konárika po očistení od kôry vyzeral príliš novo a bielo a tak som ho ešte farebne doladil aby vyzeral ako starodávny kúsok. 🙂

Rozhodol som sa, že svoj vešiak aj trochu ozdobím a že použijem na ozdobenie kožu zo srnca, ktorú som si pred časom vlastnoručne vypracoval na spôsob kože “rawhide”. Z kúsku takejto kože som si nastrihal pásiky, ktoré budem omotávať v určitých častiach dreveného vešiaka.

Omotaním hlavnej časti vešiaka dosiahnem nie len akúsi výzdobu ale aj spevnenie celej stredovej časti samotného vešiaka v prípade, že by drevo nebolo dokonalo suché a neskôr by začalo praskať. Praskanie bude samozrejme vítané a celý vešiak bude krajší.

A nakoniec celkom neplánovane som vešiak ešte doplnil o indiánske znaky, čím som z neho vyrobil akýsi talizman privolávajúc hojnosť a blahobyt. 🙂

Uverejnené Vložiť komentár

Bez plánu a zámeru

Rezbárska sekera pri práci

Niekedy ma napadne urobiť niečo bez plánu, zámeru, len tak lebo prišla možnosť.

Možno to poznáte, začnete s jednou myšlienkou a len pri príprave materiálu na jej realizovanie vás napadne množstvo iných myšlienok. A aby to nebolo také jednoduché tak niektoré budú silnejšie ako ta pôvodná. 🙂

Tak to začalo s touto drevenou miskou.

Pri vyhľadávaní a zbere materiálu v lese som odrezal kúsok dreva. Keď som drevo otočil, všimol som si senk a považoval ho za vadné. Keď už som chcel začať rezať nový kus, uvedomil som si, že tá vada sa mi vlastne páči. A tak som ho začal osekávať svojou novo-vykovanou sekerkou, ktorú som si na tento účel vyrobil.

Drevo sa začalo postupne tvarovať a čoraz viac mi bolo jasné, že z neho bude miska.

Ale nastal problém. Dlátka, ktoré som mal nestačili na vyhĺbenie misky a tak neostávalo nič iné ako naštartovať vyhňu a vykovať si dlátko, ktoré to možno dokáže.

Nakoniec som vykoval dlátka dva. Ako takú súpravu na vyhĺbovanie drevených misiek, lyžíc, tanierov, pohárov, atď. Veď nakoniec človek nikdy nevie čo ho napadne tvoriť zajtra. Bude lepšie, keď budem na svoje myšlienkové pochody trochu pripravený.

Našťastie sa mi podarilo vyrobiť si dobre dlátka, ktoré vyhĺbenie misky umožnili. 

Takže som vám teraz predstavil výtvor bez plánu a zámeru, ktorý si nakoniec vyžiadal plánovanie so zámerom. A zároveň kopec inej práce aby výtvor mohol vzniknúť.

Tiež sa vám vasa tvorba občas vie takto zkomplikovať?

Uverejnené Vložiť komentár

Svetlo z lesa – ručne vyrezaný svietnik v lese

Ručne vyrezaný svietnik v lese - Svetlo z lesa

Prechádzam sa lesom a hľadám drevo, ktoré by bolo vhodné na naštiepanie niekoľkých malých dosiek na jeden projekt. Netrvá dlho a nachádzam padnutý strom, celý pokrytý krásnym zeleným machom. Tak si hovorím, odrežem si kúsok z neho, tak aby to nebolo vidno a nepokazil som tu krásnu ozdobu lesa. Po skúšobnom reze zisťujem, že drevo je ešte pekné, použitelné a tak som odrezal ešte maly klátik z ktorého si naštiepem materiál na projekt. 

Ako tak štiepem a obzerám si to drevo, zrazu jeden kúsok dreva vytiahol na povrch zabudnutú myšlienku. A tak ho prikladám k druhému kúsku dreva a hovorím si, tak a prišiel čas trochu zmeniť plán. Zrealizujem aj tu zabudnutú myšlienku.

Po chvíli osekávania sekerkou, začínam myšlienku zhmotňovať. 

Musím sa priznať, že tak ma to pohltilo, že som aj zabudol fotiť. Každý zásek sekerou, kazdý rez dlátom pomáha drevu ukazovať smer ďalšieho záseku a rezu a niekde tam sa prediera na svetlo sveta hrubá predstava tvoreného diela. A zrazu?!

Myšlienka je tu. Či vyzerá ako tá, ktorú som mal v hlave? Netuším. 🙂 Niekedy, keď niečo vytvorím, sám sa na to pozerám a hovorím si “toto si chcel urobiť?” 

Nevadí, takže prichádza svetlo z lesa. Je čas vrátiť sa k stromu z ktorého je to dielo vyrezané a urobiť niekoľko fotiek.