
Les – miesto pokoja, ticha a inšpirácie.
Prechádzam sa pomedzi stromy a hľadám kúsok dreva, z ktorého by som mohol naštiepať pár dosiek na nový projekt. Dlho to netrvá – nachádzam padnutý strom, obrastený mäkkým, zeleným machom.
Z úcty k nemu si odrezávam len malý kúsok – tak, aby som nenarušil jeho prirodzenú krásu. Po skúšobnom reze zisťujem, že drevo je stále živé, pevné a použiteľné. A tak si beriem malý klátik, z ktorého bude nový kúsok mojej práce.
Z myšlienky vzniká dielo

Ako štiepem a obraciam drevo v rukách, jeden z kúskov vo mne prebudí starú, dávno zabudnutú myšlienku.
Priložím ho k inému kúsku a hovorím si:
„Možno je čas zmeniť plán.“
Sekera, dláto, pár ťahov – a predstava sa pomaly mení na tvar. Drevo začína rozprávať, kam sa má každý ďalší rez uberať.
Keď tvorba pohltí dušu

Priznávam, že ma tá chvíľa úplne pohltila.
Zabudol som na čas, aj na fotky. Len ja, drevo a zvuk sekerky. Každý dotyk náradia odhaľuje tvar, ktorý sa skrýval vnútri.
A zrazu – je to tu.
Svetlo z lesa.
