O remesle, ktoré má dušu
Pre mňa osobne má väčšiu hodnotu dielo, ktoré niekto vytvoril vlastnými rukami.
Nie len poskladal z hotových dielov, ale naozaj vyrobil – od základu, z materiálov, ktoré sám spracoval.
Aj preto som sa rozhodol ísť touto cestou.
Podľa svojich možností a zručností sa snažím, aby každý kúsok, ktorý vytvorím, niesol čo najviac z mojich rúk, predstáv a energie.
Tento malý príbeh je o korálke, ktorá vznikla z kosti.
Nie je to nič zložité, ale chce to trpezlivosť, cit a čas.
Od kosti k tvaru
Najskôr si pripravím materiál – kúsok vhodne hrubej a dlhej kosti.
Z nej odrežem prúžok, takzvaný hranolček, ktorý upevním do zveráka.
Potom ho pomaly brúsim do valcového tvaru, kým sa z neho nevybrúsi základ korálky.
Keď mám tvar valca hotový, odrežem kúsok v potrebnej dĺžke.
Obrúsim hrany a postupne mu dám jemný tvar olivky.
Dierka, prach a trpezlivosť
Nasleduje vyvŕtanie otvoru – na to používam mikro náradie, s ktorým sa mi pracuje najlepšie.
A napokon prichádza posledný krok: vyhladenie a vyleštenie.
Kosť sa správa krásne – dá sa dobre opracovať, no treba počítať s jemným kosteným prachom, ktorý sa dostane naozaj všade. 🙂
Keď je hotová, z kusu suroviny sa zrodí malý detail, ktorý má dušu.
Malé korálky s veľkou hodnotou
Hotová korálka môže byť súčasťou diela, kde by plastová len narušila celok.
Je to drobnosť, ale práve z takýchto detailov vzniká hodnota – veci, ktoré prežijú čas a majú svoj príbeh.
Ak vás zaujíma viac o ručnej výrobe, sledujte naše ďalšie príbehy z dielne Divokej vyhne.