Uverejnené Vložiť komentár

Bez plánu a zámeru

Rezbárska sekera pri práci

Niekedy ma napadne urobiť niečo bez plánu, zámeru, len tak lebo prišla možnosť.

Možno to poznáte, začnete s jednou myšlienkou a len pri príprave materiálu na jej realizovanie vás napadne množstvo iných myšlienok. A aby to nebolo také jednoduché tak niektoré budú silnejšie ako ta pôvodná. 🙂

Tak to začalo s touto drevenou miskou.

Pri vyhľadávaní a zbere materiálu v lese som odrezal kúsok dreva. Keď som drevo otočil, všimol som si senk a považoval ho za vadné. Keď už som chcel začať rezať nový kus, uvedomil som si, že tá vada sa mi vlastne páči. A tak som ho začal osekávať svojou novo-vykovanou sekerkou, ktorú som si na tento účel vyrobil.

Drevo sa začalo postupne tvarovať a čoraz viac mi bolo jasné, že z neho bude miska.

Ale nastal problém. Dlátka, ktoré som mal nestačili na vyhĺbenie misky a tak neostávalo nič iné ako naštartovať vyhňu a vykovať si dlátko, ktoré to možno dokáže.

Nakoniec som vykoval dlátka dva. Ako takú súpravu na vyhĺbovanie drevených misiek, lyžíc, tanierov, pohárov, atď. Veď nakoniec človek nikdy nevie čo ho napadne tvoriť zajtra. Bude lepšie, keď budem na svoje myšlienkové pochody trochu pripravený.

Našťastie sa mi podarilo vyrobiť si dobre dlátka, ktoré vyhĺbenie misky umožnili. 

Takže som vám teraz predstavil výtvor bez plánu a zámeru, ktorý si nakoniec vyžiadal plánovanie so zámerom. A zároveň kopec inej práce aby výtvor mohol vzniknúť.

Tiež sa vám vasa tvorba občas vie takto zkomplikovať?

Uverejnené Vložiť komentár

Svetlo z lesa – ručne vyrezaný svietnik v lese

Ručne vyrezaný svietnik v lese - Svetlo z lesa

Prechádzam sa lesom a hľadám drevo, ktoré by bolo vhodné na naštiepanie niekoľkých malých dosiek na jeden projekt. Netrvá dlho a nachádzam padnutý strom, celý pokrytý krásnym zeleným machom. Tak si hovorím, odrežem si kúsok z neho, tak aby to nebolo vidno a nepokazil som tu krásnu ozdobu lesa. Po skúšobnom reze zisťujem, že drevo je ešte pekné, použitelné a tak som odrezal ešte maly klátik z ktorého si naštiepem materiál na projekt. 

Ako tak štiepem a obzerám si to drevo, zrazu jeden kúsok dreva vytiahol na povrch zabudnutú myšlienku. A tak ho prikladám k druhému kúsku dreva a hovorím si, tak a prišiel čas trochu zmeniť plán. Zrealizujem aj tu zabudnutú myšlienku.

Po chvíli osekávania sekerkou, začínam myšlienku zhmotňovať. 

Musím sa priznať, že tak ma to pohltilo, že som aj zabudol fotiť. Každý zásek sekerou, kazdý rez dlátom pomáha drevu ukazovať smer ďalšieho záseku a rezu a niekde tam sa prediera na svetlo sveta hrubá predstava tvoreného diela. A zrazu?!

Myšlienka je tu. Či vyzerá ako tá, ktorú som mal v hlave? Netuším. 🙂 Niekedy, keď niečo vytvorím, sám sa na to pozerám a hovorím si “toto si chcel urobiť?” 

Nevadí, takže prichádza svetlo z lesa. Je čas vrátiť sa k stromu z ktorého je to dielo vyrezané a urobiť niekoľko fotiek.